Re: Aaron Castilla's apartment

pro **Aaron Castilla** Sat Jun 08, 2019 5:07 pm

Ešte teraz ho pálila ruka z toho, ako sa ho dotýkal. A bol by v tom rád aj pokračoval, hlavne na miestach, kde ešte nemal možnosť zistiť, či tam náhodou nemá farbu aj keď ju tam určite nemohol mať. Jemu by ale nerobilo problém si tento malý nedostatok farby odmyslieť a proste by sa ho tam dotýkal aj napriek tomu, že by tam nič nebolo a proste by len urobil to, po čom tak dlho túži. Či by to však akceptoval aj Stephen, tým si už nemohol byť istý. Dosť o tom pochyboval. Určite by tým nebol nadšený a nenechal by ho vyblázniť sa na svojom tele do zbláznenia. A teda si zrejme bude musieť vystačiť len sám so sebou, akonáhle Stephen opustí jeho byt. Toto bude ešte dlhá noc. Nejako musí zahnať absenciu pohlavného styku, ktorú v posledných týždňoch zažíval. Alebo sú tu ž mesiace? Určite odkedy je v meste. A nemá páru ako dlho tu už býva. Ale dlho, to je isté.
"Samozrejme, veď sú tvoje." Nevedel, prečo by to nemalo byť v poriadku. Tešil ho záujem o fotky, mal tak aspoň istotu, že si to fotenie užil aj on a nebude na to spomínať len ako na nejakú nočnú moru. Mal tak predsa šancu, že by si to niekedy mohli zopakovať. A aj to bolo lepšie ako nič. Mohol na ňom predsa praktizovať svoje hobby a to by bol pokrok. Bez reptania prešiel ku gauču, kam sa posadil a postrehol, že Stephen ho nasledoval a sadol si rovno vedľa neho, čo mu neprekážalo - dokonca ani keby si sadol priamo na naňho, roztiahol nohy od seba, začal ho vášnivo bozkávať a rukami by medzitým nasmeroval istú tvrdú vec do istej dierky a začal by sa pomaly pohybovať až by to skončilo pri zbesilej jazde na jeho kolenách, plnej vzdychania, výkrikov a rozkoše - ale keď si uvedomil, že sedia príliš blízko, stuhol a cítil, že jeho srdce si opäť zabehlo maratón a teraz bije akoby malo každou chvíľkou vyskočiť z jeho tela. Stephen sa ale pomrvil a trochu sa odsunul, takže sa ten dotyk medzi nimi vytratil, ale jeho telo si plne uvedomovalo blízkosť ich tiel, jeho nohavice už boli príliš tesné, začínal sa báť, že mu čoskoro povolia švy a proste sa roztrhnú a uvoľnia to, čo horko ťažko udržiavajú skryté. Teda... Skryté ako skryté.
Prehltol možno trochu nahlas tú hrču, ktorá sa mu urobil v hrdle, akonáhle si kútikom oka všimol, že uterák sa povoľuje a upravuje svoju polohu. A nechce ho dať radšej preč úplne? Bolo by to tak pohodlnejšie, nemusel by sa báť či ho zahaľuje dostatočne, pretože by nebol zahalený vôbec a on by sa tak mohol pohrať s vecou, ktorá sa tam nachádzala a venovať jej láskyplnú pozornosť, ktorú si určite zaslúži. Nepatrne si odkašľal, ale opäť sa nadýchnuť už nedokázal, keď si uvedomil, že úroveň obrysov dosiahla nový level, ktorý sa už nedal prehliadať ani keby bol skutočne slepý a nevidel si na špičku nosa. Hento by videl určite. Pohľad ale radšej stočil do počítača, kde mal pripravenú prvú fotku, ktorú urobil a teda Stephena ešte oblečeného. Tú z lesa tam nemal, tá je na inej karte, ale tá teraz určite nikomu nechýbala, keď tu na tejto karte mal takéto. Túto kartu asi po vybraní z počítača len uloží niekam do vytríny na poličke a bude z nej utierať prach každý boží deň a starať sa o ňu akoby to bola jeho manželka alebo čo.
"T-Takže... t-tu sú-sú." Zakoktal sa, neschopný zložiť v mysli nejakú zrozumiteľnú vetu, pretože všetky jeho zmysli boli opantané mužom sediacim pri ňom. Teraz už si dokonca bol vedomý aj jeho vône, ktorá sa okolo neho vznášala a on mal len obrovskú chuť k nemu otočiť hlavu, zaboriť nos do priehlbinky medzi jeho krkom a ramenom, prípadne medzi sánkou a krkom a nadýchnuť sa najviac vo svojom živote. A potom už len omdlieť od rozkoše.

pro **Stephen R. Marshall Jr.** Sat Jun 08, 2019 6:04 pm

Hneď prvá vec, ktorá mu padla do očí a nedala sa ignorovať, bolo chvenie rúk. Stephenovi boli voľne položené na jeho stehnách a nehýbal nimi, zato Macko tie svoje potreboval pre pohyb mušou aj prepínanie fotiek a chveli sa mu akoby bol nejaký neurotik, ktoré psychiku zdevastovala odporná a krvavá vojna. V tej chvíli sa skoro začal smiať, pretože mu došlo, v akej absurdnej (a predsa sakra vzrušujúcej) situácií sa to ocitli. Dvaja sexy, svalnatí chlapi napísanjú svoje svalstvo u jedného z nich, kde ten druhý nikdy nebol, zatiaľ čo sa fotia a sú tak skoro oblečený, až je to skoro nehanebné vzhľadom na právne záväzky jedného z nich. A aby toho nebolo málo, obaja mali tvrdé, do oka bijúce erekcie a keby asi obaja neboli vzrušení (hoci z diametrálne odlišných dôvodov), tak by im došla celá trápnosť okolností. Lenže Stephenovi to bolo jedno a snažil sa sústrediť na majstrovské diela, ktoré mu ukazoval, než na ten zvierací pud, čo v ňom rástol každou ďalšou chvíľou strávenou sediac tak tesne pri svojom milovanom Mackovi. Tak rád by som sak tebe túlil ako sa dieťa túli ku skutočným plyšákom! Vyslal mu myšlienku do hlavy, vediac, že tú jeho nikdy neodpustí, pretože nebol žiadny telepat - a ani nemohol byť, keďže také veci neexistovali. Pozeral sa do počítača. Tie prvé fotky naňho ani nekričali takou nervozitou, akú vtedy cítil, čo bolo prekvapivé, ale potom si uvedomil, kto to fotil a bolo to jasné. Aaron má talent zakryť aj očividné a ukázať len to najlepšie. Skvelá práca! Potom prišli fotky, kde už bol polonahý a nafarbený a Stephen iba zadržal dych a fascinovane na to hľadel. Nevšimol si svoje svetlé nohavice - tú šmuhu ani nebolo vidieť -, videl seba v uniforme niekde v pralese, kde sa zakráda cez porast, aby zničil nepriateľov Spojených štátov a nastolil na svete zase kúsok dobra. A vedľa neho? Podobne oblečený a ozbrojený Aaron. V uniforme mu to seklo, vyzeral neskutočne príťažlivo a hlavne drsne, no vtedy sa na seba pozreli a on sa usmial. A zase to bol starý dobrý Macko, roztomilý a človek by povedal, že aj neškodný, lenže opak je pravdou! Stephenovi neraz zachránil život a utešoval ho, kým prišla pomoc a ošetrenie... Zhlboka sa nadýchol a zaprel tieto klišoidné predstavy do úzadia. Musel sa sústrediť! Musel sa sústrediť na diela, ktoré mu Aaron ukazoval, hoci každá mala rovnakú kvalitu, každá bola aj iná a bol to aký nový pohľad do neznámeho sveta. Bolo hlúpe si myslieť, že pár dobre natretých farieb a jeho túžba a ambície z neho robia vojaka, ale keď videl tie fotky, naozaj mal pocit, že by na to mal. Možno si skúsiť znovu podať prihlášku do armády. Môžem tam napísať už aj policajnú službu, hodnosť seržanta-detektíva, ktorý riešil vraždy. Viem robiť so zbraňami. Je toho viac ako minule. Už nielen škola. Naozaj by ma mohli vziať... Ibaže vtedy sa plecom obtrel o Mackove a rozbúchané srdce mu pripomenulo, že by do armády teraz narukovať nemohol, hoci by veľmi chcel. Určite by rád utiekol od Ioany alebo ako sa to volá tá žena, čo mu strpčuje život, ale čo on? Aarona by tu nemohol nechať a hoci vedel, že navždy budú iba priatelia s trochu zvláštnym zážitkom, už si boli blízki - v niektorých ohľadoch ešte bližší ako on s Jamesom - a nemohol by ho opustiť... Nedokázal by totiž ani na druhom konci sveta myslieť na nič iné ako na neho a jeho ruky, jeho fotky, jeho úsmev a jeho krásne oči.
Aaron preťukával fotky ďalej, až sa Stephen namiesto seba zrazu pozeral na nejaký kmeň stromu. Než stihol zdvihnúť obočie, aron ťukol späť na jeho poslednú fotku s tým, že to je teda všetko. „Jedna z nich sa určite objaví na tej tvojej nástenke, to ti môžem garantovať. Len bude problém vybrať, ktorú, lebo je to fakt úžasné dielo, ktoré si vytvoril, Aaron. Naozaj." A aby ho povzbudil, tak pohol rukou a povzbudzujúcoho potľapkal po stehne, keďže naťahovať sa za chrbtom, keď pri sebe sedeli tak tesne, by bolo veľmi nepraktické a nepohodlné pre oboch. Ako ho však dotľapkal, jeho ruka sa nestiahla späť, ale stále zotrvávala tam, kde končili jeho kraťasy a prechádzali už len do holej pokožky. Stephen sa najskôr pozrel na chrbát tej lenivej ruky a akosi necítil potrebu ju dať preč, a tak sa pomaly očami šplhal po jeho nádhernom tele čoraz vyššie a vyššie, až narazil na známu sivosť, ktorá ho neprestávala fascinovať. Na čo čakáš? Nakloň sa ku mne a pobozkaj ma, dotkni sa ma! Pritiahni si ma k sebe! Lenže Aaron nerobil nič a Stephenovo vnútro sa celé chvelo od revu zvera, ktoré chcelo ukojiť svoje biologické potreby. Chcelo sa vrhnúť na Aarona, zatlačiť ho do mäkkosti tohto gauča a strčiť sa mu medzi nohy svojimi bokmi... Stephenova druhá ruka - tá pravá - sa natiahla a umiestnila na jeho tvár podobne ako on, keď mu zo strniska dával preč zvyšky farby. On však nič také nerobil, nečistil ho, len ju tam mal položenú, užíval si teplo sálajúce z jeho pokožky a palcom mu pomaly chodil po koži sem a tam. A len asi dve sekundy sústavného pozerania sa naňho, zatiaľ čo toto robil, sa poddal tomu zvieraťu vo svojich útrobách, nahol sa dopredu a konečne ho pobozkal. Nechýbalo veľa od toho, aby sa to zmenilo len na trápny pokus zakončený bolestivou zrážkou dvoch čiel, ale v poslednej chvíli sa to predsa len podarilo a on sa dravo vrhol na jeho pery, dorážal na ne svojimi a jazykom ich vychutnával, užíval si ich horúčavosť, ale stále si držal odstup. Možno podvedome? Možno preto, lebo vedel, že teraz sa Aaron zľakne, odtrhne ich od seba a tento krásny sen skončí? Možno, ale Stephenovi to zato stálo a ďalej ho bozkával.

pro **Aaron Castilla** Sat Jun 08, 2019 6:40 pm

Uvedomoval si kvalitu fotiek, ale nie tak ako obyčajne. Nikdy nepochyboval o tom, že by robil zlé fotky, sám seba považoval za profesionála a nikdy to nebral ako chválenie sa, proste to tak bolo. Ale toto, na čo sa práve pozeral... Skutočne to vzniklo jeho rukami? Nefotil to niekto iný? Už keď si tie fotky prezeral prvýkrát, mal z toho dosť, ale teraz, keď ešte k tomu vnímal aj blízkosť tela vedľa seba, priamo toho tela, ktoré je na fotkách, mal pocit, že sa asi rozplače. Bolo to až príliš dokonalé a ani na sekundu si nepomyslel, že by to mohlo byť jeho schopnosťami, skôr práve tým, že fotený model je to, čo robí tie fotky dokonalé. Inak to byť nemohlo, v tejto veci by si nepripustil zásluhu za konečný vzhľad fotiek, proste to nebolo ním. Bolo to Stephenom. A bodka.
Ako sa zdalo, nebol jediný, koho to uchvátilo, podľa Stephenovej pochvaly, sprevádzanej aj potľapkaním po stehne, si bol istý tým, že sa to páčilo aj jemu. A o to viac sa z toho tešil. I keď... Čo to potľapkanie? Nemohol dať tú ruku trochu nižšie? Trochu bližšie k jeho pásu, viac medzi nohy, kde by potľapkal niečo iné než nohu? Dokonca by to nemusel ani tľapkať, stačilo by pohladiť alebo tak... Roztrasené pery jemne pootvoril, hľadiac mu do očí, ktoré sa síce neupierali do tých jeho, ale na ruku, ktorá zotrvávala na jeho nohe. Postrehol, že očami smeruje inam, že sa postupne dostáva k jeho tvári a teda len zotrval pohľadom v tých blankytných jazierkach a čakal, kedy sa stretnú s jeho pohľadom, v ktorom sa toho zrkadlilo asi až príliš veľa, viac než by bol chcel, nedokázal tomu brániť, bolo to ako prílivová vlna, ktorú jeho steny sebakontroly nedokázali udržať a proste sa mu to všetko nahromadilo v pohľade, ktorý vyjadroval všetku lásku, ktorú len dokázal v sebe nahromadiť. A že jej bola hromada! Tak moc túžil tieto pocity nechať prejsť na povrch, premeniť ich v činy a ukázať Stephenovi, že to myslí vážne, že tie pohľady nie sú len plné túžby, ale aj všetkého ostatného, čo by mu dokázal a hlavne chcel poskytnúť. Opäť sa trhane nadýchol i keď to bolo ťažšie než sa zdalo a chcel asi aj niečo povedať, ale zabudol to v momente, kedy mu Stephen priložil ruku k tvári. Nevedel čo toho mohlo byť dôvodom, nechcel sa ho na to pýtať, preto len natisol ruku do tej teplej dlane na svojom líci a nechal sa hladiť. Najradšej by svoju tvár otočil tak, aby sa perami mohol dotýkať dlane a vtisnúť do nej bozk. Ale než si to stihol vôbec poriadne premyslieť, Stephenova tvár sa začala približovať, vytreštil oči, mysliac si, že sa mu to len zdá, že sa s ním len hrá jeho predstavivosť, ale keď pocítil teplo pier na tých svojich, nedokázal potlačiť vzdych, ktorý vypustil. Skutočne sa to deje? Nie je to len nejaká hra s jeho zmyslami? Naozaj sa práve deje to, o čom si myslel, že sa stane len v jeho snoch?
Cítil teplo pier, cítil teplo rúk, ale aj tak si nemohol nevšimnúť, že Stephen sa drží späť, nepribližuje sa k nemu, len ho bozkáva. Najprv si to vysvetlil len ako omyl, že to proste chcel vyskúšať s chlapom a preto sa nesnaží posunúť to ďalej. Ale jeho myseľ bola už príliš opantaná na to, aby sa nad tým mohol zamyslieť do hĺbky a aby to ukončil skôr, než by to mohol Stephen začať ľutovať aj keď to bol vlastne on, kto si začal. Rozhodol sa teda prekonať tú prázdnu priepasť medzi nimi, perami mu začal oplácať bozky a rukami sa presunul na jeho ramená, následne si ho pritiahnuc k sebe bližšie. Ale to mu nestačilo, chcel viac, oveľa viac. Zaprel sa preto nohami a ani sa nenazdal, ležal na ňom, dokonale natlačený svojou hruďou na tej jeho, dúfajúc, že to zrazu Stephen neutne so slovami, že to až tak vážne nemyslel a len si z neho robil srandu, že chcel vedieť ako zareaguje. A on zareagoval takto. Trením hrude o hruď, cítiac na bokoch tvrdosť ich oboch, pretože ho to nepríjemne tlačilo keď tak na tom ležal. Jemne sa zavrtel, čím sa o seba otreli a spokojne vzdychol do tých úžasných pier, od ktorých sa nechcel už nikdy viac odtrhnúť. Pre nedostatok kyslíka ale musel a tak sa pozrel do očí, nie tak moc vzdialených od tých jeho. Chcel niečo povedať, chcel mu dať šancu si to rozmyslieť, chcel mať istotu, že nejde o žart, že to tiež myslí vážne a že to chce tak veľmi ako on. Ale nevyslovil nič, všetko mu to povedal svojím pohľadom a spýtavo na neho hľadel, pýtajúc si akési povolenie k pokračovaniu. Nechcel to pokaziť, mohol to byť ešte krásny večer, keď sa to takto pekne začalo. A on o to nechcel prísť. Ale nechcel ani aby to nebolo dobrovoľné.

pro **Stephen R. Marshall Jr.** Sat Jun 08, 2019 7:03 pm

Stephenovo vnútro bolo ako v jednej búrke pre všetko, čo sa tam odohrávalo. Niečo z toho poznal a dokázal to rozpoznať, ale bolo tam aj mnoho vecí, ktoré nepoznal a nedokázal ich definovať. Uvedomoval si rýchlosť, akou mu tĺklo srdce a že sa nikdy takto nenamáhalo snáď okrem okamihov, kedy prvýkrát v behu prekonal svoj rekord, pretože napriek všetkému vyčerpaniu vtedy bežal ďalej a nevzdal sa, dokým neuspel. Vnímal to zviera vo svojom bruchu, ktoré po maličkých kúskoch začalo dostávať, čo tak strašne chcelo, lenže v tom bol problém a keď ochutnalo kúsok, chcelo ešte viac. Chcelo toľko, že ani celý svet nemohol byť dosť, ani celý vesmír. Jeho hlad mohlo ukojiť len jediné - Macko. Stephen si tiež uvedomoval aj vlastnú túžbu a tá, hoci mala pramene v celoživotnej frustrácií a nenaplnených snoch, sa teraz točila okolo jediného muža, na ktorom záležalo teraz, zajtra aj navždy. Chcel len jeho. Všetko to prezentované v erekcii jeho pýchy, hoci to bolo povrchné a absolútne neromantické, lenže toto nebola romantika a on vedel, že je to jednorázová záležitosť, vedel, že až dnešný deň skončí, Macko s ním už nikdy neprehovorí a bude ním opovrhovať do konca života. Aj zapredanie duše mi však za to stojí, každý bozk, každý dotyk, každý spoločný okamih! A tak neváhal a bozkával ho ďalej. Doslova a dopísmena sa jazykom dobýjal dovnútra jeho úst a vynucoval si, aby sa Aaronove pery roztvorili a dovolili mu vstúpiť dnu, aby sa aspoň týmto spôsobom spojili a zostali naplnené. Hladne, nenásytne si uzurpoval jeho ústa, jeho sladké, leč skoro žeravé pery, no stále si udržiaval istú vzdialenosť, stále sa naňho netlačil. Vedel, že ho nechce vydesiť a keby sa uponáhľal alebo ho nútil do vecí, ktoré sú mimo jeho toleranciu, všetko by skazil. Ibaže to bol on, kto si ho pritiahol bližšie a o pár sekúnd nato ho už zatlačil do gauča a domáhal sa ich blízkosti ešte viac. Stephen sa poddal okamihovej submisívnosti, ktorá preňho bola nová, a naťahoval hlavu, aby nerozdelil ich pery. Vnímal tlak jeho svalov reagujúcich na medvedie svaly muža nad ním, vnímal tvrdosť jeho pýchy na svojom stehne a cítil aj intenzívne šúchanie tej svojej na jeho...ktoviečom, nevidel tam a ani nechcel. Teraz sa sústredil na neho, nie na svoje inervované, prekrvené konce. A vtedy akoby to zakríkol a ich bozkávanie sa prerušilo. Stephen rozlepil oči plné hrôzy v očakávaní toho, čo muselo nevyhnutne prísť: pohľad plný znechutenia, nenávisť a opovrhovanie. Nič z toho sa však nedialo. Aaron sa naňho pozeral priamo a sústavne, dychčal rovnako ako on, no sivosť jeho dúhoviek sa búrila pod tlakom toho, čo potlačoval niekde vnútri - to Stephen videl a uvedomil si, že to tam bolo už nejakú chvíľku. Odkedy? Odkedy ho začal maľovať? Určite, ale muselo to tam byť aj skôr, on to však nevidel. Alebo som to nechcel vidieť, robiť si zbytočné túžby a nádeje, ktoré sa nenaplnia. V miestnosti vládlo mŕtvolné ticho prehlušované len ich hlasným dychčaním a zatiaľ čo Stephen na svojej pokožke cítil neprirodzene horúci kontakt Mackovho tela, nabral sily, aby mu položil jednu otázku. A hlas sa mu pri tom ani na chvíľku nezachvel, bol pevný a jasný. „Neprekáža ti to? Chceš...toto?" Prostá otázka, ako sa zdalo, ibaže Stephen sa ocitol v jednom zo svojich osudových okamihov. Buď by si práve zničil život, ak by odpoveď bola nie, alebo by sa mu navždy život zmenil (zrejme k lepšiemu), pokiaľ by to bolo áno. Nemal ani toľko odvahy, aby dúfal v to, čo chcel počuť.

pro **Aaron Castilla** Sat Jun 08, 2019 7:45 pm

Asi ešte nikdy v živote necítil taký strach ako teraz. Bol by sa radšej postavil pred hladného a zúrivého medveďa než akoby sa mal takto pozerať na Stephena a čakať, čo bude ďalej. Či si to náhodou nerozmyslí. V jeho očiach nenachádzal znechutenie ani pohoršenie, dokonca ani výsmech. Dokonca mal pocit, že tam vidí niečo podobné, čo cítil aj on. Ale prišlo mu to až príliš nereálne na to, aby to mohla byť pravda a aby tomu skutočne uveril. Asi aj preto mal chuť z neho zliezť a začať sa kajať, pokúsiť sa nejako vypýtať si jeho odpustenie za to, že sa ho vôbec dotkol, že on to tak nemyslel, že to už nikdy neurobí, hlavne nech môžu byť priatelia, nič viac, len priatelia. I keď si určite nezaslúžil ani len toľko, mohol byť rád ak zostanú vôbec kolegami. Ale nebol schopný slova aj keď toho chcel povedať tak veľa, so všetkým sa mu zdôveriť a nič v sebe viac nedržať. Najprv mu vyznať všetky svoje city, ktoré ním pulzovali, a potom sa mu ospravedlniť aj za to, že sa vôbec narodil. Ale nedokázal to, nevyšla z neho ani hláska. A čas ubiehal a on mal za to zo seba o to horší pocit. Hádam ani keby bol niekoho chladnokrvne zabil, necítil by sa takto. Ale Stephen to ticho narušil. A síce v ňom v prvom momente trhlo, pretože sa bál, čo mu povie, jeho slová v ňom opäť rozprúdili krv. A tak sa len pousmial aj keď mu bolo do smiechu nad vlastnou hlúposťou, ale nechcel aby to vyzeralo tak, že sa smeje jemu. Preto len ten úsmev a vrelý pohľad. Naklonil hlavu mierne na stranu a v prvom momente si zahryzol do pery, aby sa mohol nadýchnuť predtým, čo sa mu chystal povedať. Prvýkrát v živote to chcel povedať otvorene niekomu inému než sám sebe pred zrkadlom. "Stephen. Ja... Som gay. Celý čas nerozmýšľam nad ničím iným, len ako moc ťa chcem, ako ťa potrebujem. Ale... Ty nie si. Takže... Chceš to ty?" Nemohol byť predsa gay, inak by nemal ženu, to je predsa blbosť. Možno bisexuál, ale ani to mu neprišlo pravdepodobné. Cítil, že jeho túžba po ňom je nesmierne veľká a zbaviť sa jej už teraz by bolo priam nemožné, pretože okúsil kúsok raja a ten mu možno bude o malý moment zobraný. Ale nechcel aby to Stephen neskôr ľutoval. Potreboval mať istotu, že si to užijú obaja, že to cítia rovnako. Aj keby to malo znamenať, že si nechá Stephena pretiecť pomedzi prsty ako sypký piesok. Mohol ho podržať, ale iba na chvíľku, kým mu dovolil zmiznúť z jeho zovretia. Ale ak to bude chcieť aj on, udrží ten piesok vo svojich dlaniach aj keby čo bolo, nenechá ujsť ani jediné zrniečko. Ochráni si ho.

pro **Stephen R. Marshall Jr.** Sat Jun 08, 2019 8:30 pm

Nie, nie nie, nie...! To jednoducho nie je možné! Stephenove myšlienky vírili rýchlejšie ako roj agresívnych, naštvaných ôs, ktoré sa rozhodli zničiť svojho útočníka za každú cenu. Nebol schopný ich chytiť, spomaliť, sústrediť sa, nič. Dokázal len vnímať to, čo mu Aaron stále povedal, ale realita akoby tomu chcela napriek všetkému odporovať. On nemohol byť predsa gay! Vyzeral úžasne, on bol úžasný. Čo úžasný, dokonalý! bol to jeho Macko, dokonalý, perfektný, najlepší zo všetkých, to najlepšie v jeho živote. Ako mohol byť gay? Ako mohol po ňom túžiť? Práve po ňom? Veď... Vedel, že vyzerá dobre, ale nemyslel si, že je vhodný kandidát na to ,aby po ňom nejaký iný muž túžil. Bolo to však možné? Mohla byť toto realita a nie veľmi živý a dlhý sen, po ktorom sa prebudí v posteli, kde niet ničoho iného ako chladu, frustrácie a činnosti vychádzajúcej len z povinnosti, hoci svoj účel neplní? Bolo možné, že tak to nie je? Úplne, úplne vyjavene až takmer nechápavo sa na Aarona díval. Ako dlho? Sekundy? Minúty? Hodiny či dokonca roky? Netušil a bolo mu to vlastne fuk. Chcel sa naňho pozerať a chcel pochopiť, čo práve počul a zažíva. Bozkávam sa a páči sa mi gay, ktorému sa páčim ja. moja platonická láska je zo mňa vzrušená a chce ma. Stále akoby mu to nedochádzalo. Aby však dokázal lepšie reagovať, pretože hoci sa mu páčilo byť takto natesno na Aaronovi, bola to inak nepohodlná poloha. Preto sa spod neho vysunul a zase si sadol. Po chvíľke mu došlo, že zhlboka sa nadychuje a vydychuje a ani netuší, prečo to robí. Napokon sa pohmýril a tým si sadol tesnejšie ku Aaronovi., zdvihol ruku a vzal si jeho dlaň do dlaní. Usmial sa. „Ja sa za tebou obzerám už odkedy som ťa spoznal, ty trubiroh. Samozrejme, že ťa chcem! Si môj Macko, len môj a nikoho iný." A po týchto slovách ho zase pobozkal s pocitom neskutočného šťastia i úľavy, že aspoň na okamih môže byť prirodzene sám sebou, konečne môže byť sebou a ku vrcholu svojej blaženosti nepotrebuje nič viac ako bozkávanie. To mu nateraz stačilo. Fyzická blízkosť, orgazmus, erekcia, všetko to bolo pekné, ale čo to bolo oproti Aaronovi? Jeho šťastiu, jeho kráse, jeho duchu? Nič. Len prach a popol, bezvýznamnosť sama o sebe. A preto to všetko za to stálo, za tú blízkosť. Priblíženie sa jemu samému, zato to vždy stálo a bude stáť. Rukami skĺzol na jeho plecia a tak ako predtým on, teraz to bol kto ho zatlačil do gauča a pre väčšie pohodlie zmenil aj vlastnú polohu a kľakol si na gauč, svojimi slabinami sa natlačil medzi jeho nohy, cítiac jeho zrejme zadok na svojom stoporenom kamarátovi. Ani na moment ho však neprestal bozkávať, pretože tej horúčavosti, tej krásy a jemnosti sa nedokázal nabažiť.

pro **Aaron Castilla** Sat Jun 08, 2019 10:17 pm

Uvedomoval si aké nepohodlné to bolo, preňho určite a teda zrejme aj pre Stephena, avšak, kvôli zmäteným myšlienkových pochodom bolo vlastné nepohodlie tým posledným na čo myslel. A teda je snáď pochopiteľné, že keď sa Stephen vytlačil spopod neho a posadil sa pri čom sa posadil aj on, skôr než dôvod nepohodlia mu napadol celkom iný dôvod, pre ktorý to urobil. A to konkrétne ten, že to pokazil. Totálne to pohnojil, povedal to, čo povedať nemal a rozhodne to už stihol niekoľkokrát oľutovať. Mal radšej držať jazyk za zubami, proste mu povedať, že to chce a bodka, viac mlčať a snáď proste len pokračovať. Ale to by to nemohol byť on aby sa niečo nepokazilo, všakže? Takže len sklonil pohľad a síce ho Stephen chytil za ruku, veľké nádeje si z toho nerobil. Skôr si myslel, že sa ho bude snáď snažiť utešiť alebo čo, že mu povie, že všetko bude v poriadku, on to nikomu nepovie, ale ani v tom nebude s ním. Možno, že môžu ostať aj kamarátmi. Ale to bolo viac ako nepravdepodobné a presne vďaka týmto myšlienkam mal chuť svoju ruku z tej Stephenovej proste len vytiahnuť a nejako slušne ho poslať domov. Kľudne by mu dal nejaké svoje nohavice, predsa by ho nevyhnal len v uteráku alebo v mokrých nohaviciach. Veď by mu to mohol vrátiť aj potom niekedy v práci, on má nohavíc dosť na to, aby mohol nejaké z nich načas ožalieť.
Nejako sa cez tú stenu smútku k nemu prebojovali Stephenove slová, ktorá jeho životné názory a istoty zbúrali ako domček z kariet. Stephen je na mužov. Stephen ho chce. Stephen ho chce už dlho. Stephen si ho privlastňuje. Stephen ho pobozkal. Stephen mu to všetko opätuje. A je to skutočné. Prekvapene zažmurkal, zalapal po dychu a možno by aj niečo povedal, keby mu táto možnosť nebola odoprená náruživými perami Stephena, ktorý ho opäť začal bozkávať, teraz však už nie len z diaľky, ale rovno ho zvalil na gauč a pri tom ho bozkával ďalej. Chvíľku si kvôli tomu nedokázal prísť na meno, než sa spamätal, rukami chytil jeho hlavu z oboch strán, prsty mu zaboril do vlasov a bozky mu začal náruživo oplácať. Stále tomu akosi nemohol uveriť, stále mal pocit, že sa zrazu zobudí a zistí, že to je všetko iba sen. V horšom prípade taký dlhý, že by sa týkal celého ich stretnutia a teda by nikdy k žiadnemu foteniu ani stretnutiu v lese nedošlo. Ale skutočne mal až takú dobrú predstavivosť, aby si dokázal vysnívať niečo takéto? To ťažko. Muselo to byť skutočné. Ale čím si to zaslúžil? Nechápal to. A zrejme to ani chápať nechcel, veď a načo? Bol spokojný najviac ako sa len dalo a teraz musel dúfať už len v to, že Stephenove nohavice sa tak rýchlo neuschnú.
Pocítil ho medzi svojimi nohami, bolo to skutočné, nebola to len hra jeho predstavivosti, skutočne bol taký veľký a rozhodne bol aj tvrdý. Na chvíľu to v ňom vyvolalo menšie obavy o svoje vlastné telo, ale Stephen ho kľudne môže roztrhnúť aj na polovicu - či už rukami alebo niečím iným - a nebude mu to prekážať. On by to určite dokázal urobiť tak, aby si to užil tiež, takže sa vlastne nemá čoho obávať. Samovoľne sa teda pomrvil, pri čom sa panvou otrel o tú druhú, cítiac pri tom tvrdú vec medzi nimi. Ušiel mu pri tom menší vzdych a jednou rukou začal blúdiť po tej pevnej hrudi, po ktorej už dnes mal možnosť prechádzať rukou, ale teraz si to mienil vychutnať. Už sa nemusel báť, že by to bolo divné, už sa mohol dotýkať tých svalov a nehanbiť sa pri tom za svoju erekciu, už mohol dráždiť bradavky a spokojne si ten pocit vychutnávať. A presne to mal aj v pláne. Všetko si to poriadne vychutnať. Len pre istotu, ak by sa Stephen náhodou zrazu spamätal a uvedomil by si, že si to vlastne rozmyslel. Ale teraz mu miesto myšlienok o tom, že sa to určite stane, behali len myšlienky typu, že niečo také, sa rozhodne nestane. Sám predsa povedal, že je jeho Mackom. A síce také čosi počul prvýkrát a volali ho už ozaj všelijako, Macko sa mu rozhodne páčilo najviac.

pro **Stephen R. Marshall Jr.** Mon Jun 10, 2019 5:05 pm

Teplota v miestnosti musela byť vysoká a pri ich dvoch veľkých telách, ktoré sa snažili zapliesť do seba ako uzla, ktorý nikto nerozmotá a nerozreže žiadna čepeľ, musela byť aspoň na úrovni body varu a pokojne aj vyššia. Stephen cítil horúčku Aarona pod sebou a podľa tlkotu svojho srdca, pocitu slabosti vo svojich vnútornostiach i svaloch, podľa brnenia na každom centimetri štvorcovom, kde sa jeho pokožka čo i len šuchla o tú Mackovu, tam všade cítil neskutočné teplo prenikajúce do najväčších hĺbok jeho tela a napriek svojim fyzikálnym zákonom akoby prechádzal do mystických kruhov a dotýkal sa jeho samotnej duše. Stephen bol šťastný, spokojný a s každým ďalším bozkom si prišiel plnší ako keď sa do bezodnej vázy leje voda - nikdy toho pocitu nemohlo byť dosť, aby sa ním presýtil, ale s každou novou vlnou ucítil pocit naplnenia a blaha, hotovej nirvány, hoci táto bola telesná a erotická, nie metafyzická. Jeho ústa hľadali tie Mackove a hladne sali jeho pery, vychutnávali si jeho jazyk, narážali do seba ako dve vlny, no nelámali sa, ale spájali a plynulo pokračovali novým smerom, neočakávaným a fascinujúcim. Kolenami sa zapieral do gauča, aby mal oporu v tele a mohol sa na svojho milenca natlačiť panvou a aj cez uterák cítil v slabinách rozkoš, o akej dovtedy len sníval. V pravidelných intervaloch šúchal a mierne ustúpil a potom sa znovu panvou priblížil a cez nervy mu do celého tela vybuchla nepoznaná slasť, až musel prerušiť nekonečné (časovo i radosťou, ktorú prinášalo) bozkávanie a vydať zo seba roztrasený vzdych. A s každou horúčkou v tvári od Aaronovho prudkého a nekontrolovateľného dychu, keď sa prejavoval rovnako ako Stephen, jeho vzrušenie prudko rástlo, až bolo na pokraji akéhosi emočného výbuchu, ktorý by nič nepokazil, len všetko umocnil.
Cítil, ako jeho prsty opúšťajú Stephenove vlasy, kĺžu sa nižšie a behajú po jeho hrudi a jemu sa v mysli objavili záblesky tých momentov predtým, keď ho natieral. Vtedy mu po pokožke išiel pomaly, pevne, privádzal ho do šialenstva a teraz, v momentoch ich najväčšej blízkosti, už určite strácal zdravý rozum. Spaľoval jeho zdravý rozum aj pokožku a Stephen sa na celom tele začal chvieť, až akýsi melancholický hlások, ktorý sa všetko snažil pokaziť a zničiť, sa ho opýtal, či je schopný pokračovať, alebo sa má posadiť a povedať mu, že nezvládne taký nával vzrušenie, že je toho príliš moc... Lenže nemal šancu na úspech. Stephen chcel svojho Macka a chcel ho so všetkým. Videl do jeho vnútra skrz nádherné fotky, skrz jeho slová i priznania. A teraz ho chcel spoznať aj po tej fyzickej stránke. Preto sa odtrhol od jeho pier a pozrel sa mu do sivých očí - teraz boli ako najdivokejší hurikán na svete, kde sa miešalo všetko so všetkým a vytváralo ničivý efekt. Prebúdzal sa v Mackovi snáď nebezpečný a divoký medveď, ktorého bude treba skrotiť? Nevedel, ale bol ochotný to zistiť a riskovať. Tak rád by Aaronovi povedal, ako ho má rád, ako si užíva tieto momenty a ako moc ho chce, lenže pochyboval, že jeho buranská slovná zásoba má v sebe dosť slov, aby to všetko správne popísala. A tak sa len vášnivo perami prisal na jeho krk a zasypal ho dlhými, horúcimi bozkami. Jeden, druhý, tretí a donekonečna. Cítil na svojich perách jeho teplo a rýchly pulz, pre človeka snáď nemožný, hoci jeho vlastný nemohol byť až o to rozdielny, ak nie aj rýchlejší. Svojimi rukami našiel tie Aaronove a dlaňami sa o ne obtrel od dlaní, prechádzal cez predlaktia a vyššie, až sa dostal ku jeho pleciam a vtedy skĺzol dole k jeho bokom, ktoré mierne zovrel a svojimi perami sa tiež začal presúvať nižšie - pod krk, na jeho prsia a brucho a zasypal ich bozkami. Obtieral sa o ne perami i nosom a skúmal ich, ich pevnosť, priehlbinu, ako reagujú na spoločný kontakt. Kedy sa napnú? Kedy naopak uvoľnia? Kedy až strhnú akoby ho snáď pošteklil či sa proste stiahli akoby od strachu, než si uvedomia, že im chce len dobre? Chcel vedieť všetko o Aaronovi, o každom kútiku jeho tela jeho fungovaní, jeho pohybe, jeho nádhere a sile. Chcel o ňom vedieť všetko.

pro **Aaron Castilla** Mon Jun 10, 2019 9:54 pm

Prežíval čosi neopísateľné, mal pocit, že je v nebi a zároveň ho niečo pevne držalo na zemi. To niečo bol Stephen, vďaka nemu bol v nebi, vďaka jeho bozkom, dotykom, teplu jeho tela, vďaka nemu. A rovnako tak bol stále pripevnený k zemi, k tomu gauču, na ktorom práve ležal, zavalený Stephenom, ktorého prítomnosť ho obohacovala a po dnešku mu snáď nedá ani spávať. Doteraz mohol len snívať o tom, že by s ním niečo niekedy reálne mohol mať, ich vzťah bol čisto pracovný, nebol si nikdy istý tým či by mohli byť vôbec priatelia. A teda s ním mohol niečo mať len vo svojich snoch, mimo planétu Zem. Ale teraz, teraz zažíval niečo podobné ako vo svojich snoch, len lepšie. A bolo to reálne. A teda sa cítil ako v nebi, ale uvedomoval si, že je stále na zemi a tak to určite aj dlho zostane. Tieto pocity v ňom budú ešte veľmi dlho a keď aj prejdú jeho telom a kompletne ho zmenia podľa obrazu svojho, aj napriek tomu ho nikdy neopustia úplne. Všetka tá láska, ktorú cítil, tá predsa nemôže len tak vyprachať ako napríklad všetka tá vášeň, ktorú cítil tiež. A teda si bol istý tým, že ráno možno nebude taký nadržaný ako teraz, ale určite Stephena nebude milovať o nič menej než teraz. A už sa nemohol dočkať momentu, kedy mu všetky tieto pocity vyjadrí aj slovne, kedy mu povie ako mu na ňom záleží, že je pre neho veľmi dôležitý a že by bol rád ak by spolu mohli tráviť oveľa viac času než doteraz. Ale teraz nebol schopný slova, teraz mal problém aj s dýchaním, hlavne keď sa mu pozrel do očí a v tých modrých dúhovkách videl všetko, čo vidieť potreboval. Tak krásne sa na neho pozrel, že mal chuť sa rozpustiť len z toho pohľadu, ak nie rovno vyvrcholiť, ale odolal tomuto pokušeniu a len mu pohľad oplácal a nič neskrýval. Nechcel pred ním skrývať už nič, nechcel mať pred ním nijaké tajnosti, aj keď vedel, že úplne všetko by mu o sebe zatiaľ povedať nemohol. Stephen predsa stále nevie o nadprirodzene, takže aj keby mu teraz hneď povedal, že vlastne vôbec nie je človek, ale je niečo viac, tak by mu pravdepodobne neveril. Alebo by to určite bol veľmi dlhý rozhovor, kým by ho dokázal presvedčiť a tým by mu vzal, všetky jeho ilúzie o danom svete. A to nechcel, ešte neprišiel jeho čas. Zatiaľ ho ponechá sladkej nevedomosti a jedného dňa sa mu zdôverí. A uvidí sa, čo bude potom.
Keď pocítil bozky na krku, stuhol, ale hneď sa opäť uvoľnil, bolo to preňho také nezvyčajné, málokto ho bozkával práve na krk a pri tom to bolo také citlivé miesto. Telom mu prešli zimomriavky a mal chuť sa zvliecť z kože, keby to bolo možné. Ale bolo to neskutočne príjemné a pokojne by to zvládol znášať po zvyšok svojho života. A nikdy by ho to neomrzelo, hlavne, pokiaľ by to robil Stephen, inak nie. Slastne vzdychol, aby dal najavo, že presne toto sa mu páči, ale nebránil sa ani keď sa posunul nižšie a cítil jeho horúce bozky na svojej hrudi a bruchu. Svlay sa mu sami napínali a uvoľňovali, nedokázal to ovládať, hmýril sa pod ním ako nejaký červík, nevedel sa zbaviť toho príjemného, pocitu, ktorý ním prechádzal - a ani sa toho pocitu zbaviť nechcel - a práve tento pocit v ňom vyvolával to, že sa nemohol prestať hýbať. Prstami mu opäť vošiel do vlasov a spokojne sa nimi prehraboval, zatiaľ čo prijímal každý jeden bozk, ktorý dostal. Telom vždy pohol v ústrety bozku, akoby chcel tú chvíľku spojenia Stephenových pier s jeho telom predĺžiť a kdesi v kútiku mysle premýšľal, kam sa asi Stephen až dostane. Už toto pre neho bolo, niečím neskutočným a tak bol veľmi zvedavý čo z toho bude. Čím ho ešte Stephen prekvapí, okrem teda toho, že je na chlapov, že po ňom tiež tak moc túži a že jeho dokonalosť prekračuje hranice jeho chápania. Čo všetko sa skrýva za tými nádhernými modrými očami? Čím mu ešte vezme vietor z plachiet? No, rád sa ním nechá prekvapiť. A teda len spokojne odpovedal na jeho láskanie svojimi vzdychmi, ktoré nedokázal potlačiť a láskyplnými pohľadmi, ktoré po ňom hádzal, keď už teda bol tam dole.

pro **Stephen R. Marshall Jr.** Tue Jun 11, 2019 11:27 am

Dolnou perou mu poctivo prešiel od pása nahor, užívajúc si ten zvláštny a nádherný pocit, keď stúpala po kopčeku svalstva, prepadla sa do priehlbiny a zase stúpala na ďalší kopček. Aaron bol veľmi pekný, to si Stephen uvedomil už pri ich úplne prvom stretnutí, keď mal možnosť si ho trochu obzrieť. Nikdy nebol rasista, ale keď prišlo na sexuálnu príťažlivosť, tak aj vo videách vyhľadával čisto bielych mužov, pretože inak sa mu nepáčili. Ibaže teraz sa skláňal nad mužom hispánskeho pôvodu, doslova a do písmena Španiela a hoci aj on bol beloch, nebol úplne biely - jeho pokožka bola trošku tmavšia, čo už pre neho nebolo akceptovateľné. Teraz sa však všetko zmenilo. Nevnímal Aarona ako španiela, belocha alebo snáď černocha či nejakú zmesku akéhokoľvek genetického materiálu. Vnímal ho tak, aký skutočne bol: nádherný, dokonalý, perfektný, príťažlivý a jeho. LEN jeho. Uvedomoval si, že keby ho po dnešnom dni videl s kýmkoľvek iným a vnímal, že k sebe možno majú bližšie ako známi alebo kamaráti, tak by ho do srdca bodala odporná žiarlivosť a nenávisť voči tej tretej osobe, ktorá za nič nemohla. Bolo to iracionálne, lenže Stephen dokázal byť majetnícky a pokiaľ išlo o jeho platonické lásky (hoci táto platonickou očividne nebola, keďže sa navzájom dotýkali a mali sa milovať), nikdy tam nebolo dostatok žiarlivosti a podozrievavosti. Temná stránka toho, keď je človek niekým posadnutý. A tá pozitívna? Tú očividne Macko cítil nadmieru zreteľne a ešte viac si ju užíval. Vzdychal, vykrúcal sa a lapal po dychu už len z toho, že ho Stephen vášnivo a bez akéhokoľvek zbytočného špekulovania mazlil tam, kde to uznal za vhodné. Teraz to bola jeho hruď, ktorú bombardoval bozkami. Jeho pekná, pevná hruď hodná nekonečného množstva bozkov, no ani to číslo nestačilo. Chcel ho vybozkávať celého a chcel ho bozkávať všade, kde to len bolo možné, chcel sa priblížiť jeho telu, pretože keby poznal to, dostal by sa do inej sféry, dostal by sa pod pokožku, pod tie svaly a to mäso. Dostal sa by tam, kde sa chcel dostať viac. Tam, kde bol Aaron, ten skutočný, ten duch, ktorý ho robil tak neodolateľným. Ten duch, popri ktorom tá pekná tvárička a nádherne vypracovaná postava neznamenali absolútne nič, boli len čerešničkou na najsladšej torte a svete. Alebo jednej z tých sladších, pretože keby bola príliš sladká, bola by až neznesiteľná a hoci bol Macko dokonalý, bol až tak skvelý, že sa dal zniesť. Bol teda len príliš sladký, ale nie až tak, aby sa nedal ochutnať a uži si ho.
Ani si neuvedomil, že zatiaľ čo mu stále bozkával hruď a užíval si teplo z nej sálajúce, jedna jeho ruka pomaly klesala po boku, padala nižšie a nižšie, až sa prstami zavadila o gumu kraťasov, ktoré predtým neskrývali vôbec nič a podobne tomu bolo aj teraz a Stephen to vďaka polohe, ktorú mal zaujatú, cítil na svojej hrudi. Cítil, že sa obtiera o niečo tvrdé a rovné a mohla to byť len jedna vec. Schmatol gumu kraťasov aj trenírok pod nimi a mierne potiahol, no skoro hneď sa zasekol, a tak v podstate nestihol ani nič odhaliť, koniec koncov, Aaron ležal, a tak by to tak či onak išlo veľmi zložito. Prečo sa však Stephen úplne zasekol, prečo úplne zmrzol a zrazu sa skláňal nad Mackom akoby sa preňho zastavil čas? Uvedomil si totiž jednu vec a vedomie tohto spôsobovalo, že sa mu do tváre hrnula krv od hanby a keby mohol, najradšej by sa prepadol do najhlbšieho pekla len aby sa k tomu nemusel priznať. Nemal však na výber a musel ísť s pravdou von. Musel sa priznať. Preto zdvihol hlavu a pozrel sa mu do očí, trochu opatrne a neisto sebou samým. To zvládneš, proste mu to povedz. Je to dokonalý Macko, on to pochopí. Týmto sa snažil uistiť, lenže strach v jeho podvedomí sa tiež prihlásil o slovo a jeho otázka ho bodla ako ten najhorší nôž: Každú svoju platonickú lásku si videl ako dokonalú, no ani jedna nebola. Kde berieš istotu, že teraz je to iné? Stephena sa zase zmocňovala panika rovnako ako pred fotením a presne aj z toho istého dôvodu. Vlastnej neznalosti a netušenia, čo má robiť. „Aaron, ja... Ja neviem, ako sa to robí. Ja som nikdy..." Očividne habkal, topil sa v mori neistoty a červenel snáď ešte rýchlejšie a chytal očividnejšie odtiene tejto farby ako predtým on, keď si dal dole tričko a musel ho natierať. Pre muža nikdy nie je ľahké priznať sa k takémuto druhu neznalosti. Bolo to ťažké a musel pre to priznanie bojovať s vlastnou hrdosťou a vlastným egom. Zhlboka sa nadýchol a zavrel oči, aby sa nemusel naňho pozerať, keď to povie, keď vyjaví svetu svoju neschopnosť. „Ja neviem, ako ti to mám spraviť. Ja som nikdy s žiadnym mužom nespal..." Všetka krv z tela sa mu asi nahrnula do hlavy, pretože cítil, ako mu horia líca a ako sa mu točí hlava. Niečo z tej závrate bolo, samozrejme, neskutočné vzrušenie z týchto okamihov, kedy sa bozkával a mojkal so svojím Mackom, lenže teraz prevládol strach a pocit vlastnej hlúposti. Bol, aký bol, to vedel, hoci si to aj teraz odmietal priznať. Sex už mal, to je jasné, lenže za tých tridsaťštyri rokov svojho života vždy spal len s jednou osobou a tá bola ženského pohlavia. Videl hromadu videí aj obrázkov, kde muž robil druhému mužovi to, čo tak veľmi chcel on urobiť Aaronovi, lenže to boli filmy pre dospelých a tie boli samá faloš - väčšiu človek našiel už len v politike. Bol teda bezradný a netušil, čo robiť, a tak vedel, že to najlepšie pre nich oboch, čo môže urobiť, aby nič nepokazil, je proste sa priznať, hoci je to ťažké a ponižujúce.

pro Sponsored content